Ergonomické nosenie detí

Rozdiel medzi všedávajúcim prostredím maternice a vonkajším prostredím je obrovský, ale dieťa na tento skok prichádza pripravené. Na čo pripravené nie je, je skok do „ničoho“, ne- života, pojazdnej postieľky, či inkubátora, z plexiskla, bez pohybu, bez zvuku, bez vône, či pocitu života. To že bábätká boli po mnoho generácií o tento nadovšetko dôležitý zážitok ochudobnené, nič nemení na očakávaní každého nového bábätka, že ONO určite na správnom mieste bude. Kde je pre dieťa správne miesto? Mamičky v Afrike, strednej Amerike, v Indii i Číne i mamičky mnohých necivilizovaných národov sveta intuitívne dávajú dieťatko na to správne miesto – od narodenia ho nosia, alebo priväzujú na svoje telo. Nedávajú deti do kočíkov, nedávajú ich v noci spať do iných miestností a nenechávajú deti vyplakať. Robili to tak aj naše pra-pra-staré matere, kým neprišli koncom 19.storočia do módy kočíky. V civilizovanom svete sa zmenila kultúra. Ale naša fyziológia i biochémia, naša potreba dotýkať sa navzájom, sa počas tisícročí nezmenila.

Keď žena otehotnie, je dôležité jej povedať: „Budeš tehotná osemnásť mesiacov. Z toho pvú polovičku bude dieťatko v tvojom tele a druhú polovičku už bude vonku.“ Tvrdenie vychádza o.i. i z teórie Dr. Ashley Montagu, doktora so širokými znalosťami z oblasti anatómie, fyziológie a antropológie, ktorý vraví, že ľudský novorodenec sa rodí v polovici času vývoja, zvyčajne o 266 a pol dňa odo dňa počatia. Jeho hlava je pomerne veľká a ak by novorodenec zostal v maternici dlhšiu dobu, rýchlo rastúci mozog by mal určite za následok to, že hlavička dieťaťa by bola príliš veľká na prechod pôrodnými cestami. Ponúka sa otázka, kedy by mal byť v ideálnom prípade narodený ľudský novorodenec. Odpoveď je po osemnásitich mesiacoch tehotenstva, ak nie dlhšie. Novorodenec skutočne potrebuje najmenej ďalších deväť - desať mesiacov dozrieť mimo maternicu. Toto obdobie vyžaduje, aby novorodenec bol v milujúcej starostlivosti človeka, ktorý reaguje na jeho potreby. Spomínané obdobie označuje Dr. Montagu ako exterogestačné a končí vo veku, kedy sa dieťa začína plaziť. Je vhodné, aby dieťatko strávilo exterogestačné obdobie v úzkom kontakte s matkou, ideálne primeraný čas v tzv. vonkajšej maternici (šatke, vaku) .

Ani novorodený šimpanz, nám najpríbuznejší ľudoop, sa nedokáže vlastnou silou v srsti svojej matky trvalo pevne udržať a preto mu táto pomáha a pridržuje si ho. U ľudského mláďaťa je táto potreba podpory a pomoci ešte výraznejšia. Pre novorodenca je nosenie najprirodzenejším spôsobom trávenia času, naopak ležanie v nehybnej postieľke či kočíku je z historického hľadiska novinka, na ktorú si deti rozhodne nezvykli.

Čo je ergonomické nosenie?

Po narodení chrbtica nie je rovná, ale rovnako, ako v maternici, je v tvare písmena C. Ľah na chrbte je pre dieťa násilným a rýchlym vyrovnávaním, teda stresom. Pri ergonomickom nosení zostáva chrbtica novorodenca v prirodzenom tvare, zadoček je podsadený, bedrové kĺby sú flektované do minimálne 90°, optimálne 100°. Dieťatko je vo vertikálnejpolohe v náručí matky, hlavičku a krk má podopreté šatkou, či nosičom.

• Sestrička nakúka Sestrička nakúka
• Každodenná činnosť Každodenná činnosť
• Aj kosenie sa dá zvládnuť Aj kosenie sa dá zvládnuť
• kuuuk kuuuk
• Na chrbte Na chrbte
• Zakuklenie Zakuklenie
• V šatke sa dobre spinká V šatke sa dobre spinká
• Čo sa za mladi naučíš... Čo sa za mladi naučíš...
• Všetko podstatné pri sebe Všetko podstatné pri sebe
•  

Čo nie je ergonomické nosenie?

Dieťa matka nemá nosiť v klokanke otočené tvárou von. V klokanke sa dieťa hompáľa a nemá chrbticu, ani bedrové kĺby umiestnené v správnej polohe. Ruší sa centrum gravitácie, vzniká nestabilný chrbát, tzv. hypertenzia. Keď dieťa zaspí, nemá v klokanke žiadnu podporu hlavy a krku. Dochádza k tlaku na ramená a na hrudník. Z dôvodu chýbajúcej podpory nôh vzniká tlak na vnútornú stranu stehien a na genitálie a z dôvodu nesprávnej podpory panvy a chrbta zas tlak na bázu chrbtice. Pri polohe tvárou von prichádza k prestimulovaniu dieťaťa, čo nepriaznivo vpýva na správanie sa dieťaťa i na rozvoj jeho nervovej sústavy.

Výhody ergonomického nosenia:

Ergonomické nosenie, okrem toho, že je pre mamičku príjemné, jej poskytuje voľné ruky a voľnosť pohybu , optimalizuje fyzický, intelektuálny i citový rozvoj dieťaťa:

01 Poskytuje dieťatu vizuálne (pozeraním von zo šatky), sluchové (matkin, otcov hlas, spev, šepkanie), pohybové, čuchové, chuťové (dojčenie) a hmatové (dotyk s pokožkou, telom) podnety. 

02Poskytuje správnu polohu bedrových kĺbov dieťaťa.

03Dieťa má pocit istoty, bezpečia, je pokojné a menej plače. Z tesného, ohraničeného, ale zároveň preň známeho a bezpečného miesta, priestoru na matke, sa oboznamuje s viac otvoreným priestorom mimo šatky. Zároveň tým, že je otočené tvárou k mame, má vytvorený priestor pre prirodzený spánok. Nedochádza k jeho prestimulovaniu, čo pozitívne vplýva na rozvoj nervovej             
              sústavy. Dieťa si takto tiež buduje pocit dôvery.

04Matka sa pri nosení hýbe, kráča, čupne si, načiahne sa, hojdá sa či zohne sa a detské telíčko vykonáva kompenzačné pohyby. Dieťa si tým, že je nútené udržovať pozíciu, zlepšuje koordináciu a zmysel pre rovnováhu, dolaďuje si orgán rovnováhy v uchu. Tým sa do budúcna znižuje jeho náchylnosť na priestorovo viazané fóbie, ako sú napríklad na závrate, strach z výšok, z lietania a pod.

05Vertikálna poloha v šatke pôsobí ako prevencia gastroezofageálneho refluxu, návratu obsahu žalúdka do pažeráka. Tým pôsobí zároveň ako prevencia ušných infekcií, nakoľko eustachova trubica, ktorá spája nosohltan so stredným uchom, je u detí veľmi krátka, rovná a nezrelá, žalúdočná šťava sa do nej v horizontálnej polohe môže ľahko dostať.

06 Novorodenci majú viac tuku na chrbte, preto nosenie bruško na bruško chráni dôležité receptory a orgány, prispieva k lepšiemu hospodáreniu s teplom. Dieťa šetrí energiu, míňa menej kalórií a lepšie trávi.

07Mamičky nosením dieťa nerozmaznávajú, ale iba uvedomelo napĺňajú jeho telesné i emočné potreby a nosenie má veľký dopad na jeho fyzický, psychický i emočný vývoj. V prvom polroku sa bábätko nedá rozmaznať, je na mieste uspokojovať všetky jeho potreby. Novorodenec hľadá bezpečie a fyzická prítomnosť maminy, či otca je často to jediné čo ho uspokojí. Bábätká častokrát plačú            
              len preto, že sa cítia byť opustené a chcú, aby ich niekto držal v náručí – obklopoval ich, pohupoval s nimi, tak ako tomu bolo v
              maminom brušku. Novorodenec vidí len asi na 30 cm, orientuje sa hlavne hmatom a čuchom. Matka, ktorá ho vezie v kočíku, môže
              byť pre neho až nepríjemne ďaleko. Matka vidí a vie, že dieťa je v kočíku, ale dieťa nevidí a nevie, že matka je blízko neho. Nebojte
              sa teda svojmu bábätku dopriať dostatok fyzického kontaktu. Jeho potrebu pre maznanie, húpanie a nosenie nie je potrebné
              považovať za manipuláciu s Vami. Naopak, deťom , ktoré matka necháva vyplakať, rovnako ako tým, ktorým nie sú dopriate dotyky,
              sa vyplavuje stresový hormón kortizol. Tento hormón spôsobuje okrem iného i agresívne sklony.

• Oblečenie pre maminu? Oblečenie pre maminu?
• Aj detičky nosia :-) Aj detičky nosia :-)
• Prvýkrát v šatke Prvýkrát v šatke
• Turistika v šatke Turistika v šatke
• Mei Tai Mei Tai
•  

Autor: Gabriela Janovičová, certifikovaná dula a poradkyňa pri dojčení

Zdroje: Jean Liedloffová - Koncept kontinua, www.klingacik.sk

Fotografie: Veronika Mihalská, Elena Hutton