Dojčíme (4)
Keby mi bol raz niekto povedal, že budem dojčiť dieťa ešte v čase, keď bude mať tri a pol roka, tak si pomyslím, že to ani nie je možné.
Rada by som sa podelila o našu skúsenosť. V tehotenstve som vedela, že chcem dojčiť a dúfala som, že nám to pôjde. To, aké to pre nás - mňa aj dcérku - bude dôležité a prínosné, som zistila až za jazdy. Ešte počas tehotenstva som si vytvorila pozitívnu vetičku (afirmáciu) „Dojčenie je pre nás obe príjemným zážitkom.“ A naozaj je pre nás dojčenie krásnym spoločným časom.
Keď som išla prvý raz do pôrodnice, mala som doma zmontovanú nádhernú postieľku, prichystaný nový kočík i perinky a mnoho iných nevyhnutných vecí pre malé bábätko. Myslela som si, že ich budem bezpodmienečne potrebovať. Fľašku som si vopred nekúpila, chcela som toho veľkého strašiaka mnohých mamičiek – dojčenie – vyzvať na súboj a aspoň to skúsiť.
Mala som bezproblémové tehotenstvo a očakávala som, že rovnako bezproblémovo začneme so synom aj dojčenie. V tom čase ako prvorodička som netušila aký veľký vplyv má na dojčenie pôrod samotný, ani to aké problémy ma môžu postretnúť a dokonca ani to, kde hľadať odbornú pomoc, podporu a informácie, keď sa dojčenie nedarí.