Ako to funguje v zime?
Závisí to od veku dieťatka. Ja som mala úplné novorodeniatko v šatke pod bundou, oblečené v podstate tak, ako aj doma, lebo na nás oboch bola ešte mikina a bunda. Pred cestou von na prechádzku som ho dala vycikať a ak sa vonku v šatke nedojčil, tak väčšinou vydržal, kým sme prišli späť a kým bol úplne malilinký, tak to väčšinou aj prespal. Potom som ho dala vycikať hneď, ako sme prišli domov (alebo niekde, kde som ho mohla vytiahnuť zo šatky a dať vycikať). Ak chcete, môžete ako zálohu použiť „látkovku“ a v prípade, že dieťatko nestihnete dať vycikať, tak mu ju potom proste vymeníte. Väčšie dieťatko môžete vonku na tých pár sekúnd či minútku-dve normálne vyzliecť a kľudne dať vycikať, veď aj staršie dieťa vonku občas v zime musíte dať vycikať, či nie? ;-) Tu sa môžu hodiť otepľovacie návleky na nôžky, ktoré vyzerajú ako nadkolienky, ktorým ste na členkoch urezali spodnú ponožkovú časť. Tie hrejú nôžky dieťatka, takže má na tú chvíľku holú len „riťulu“.
Ako obliecť bábätko bez plienky?
Pri bezplienkovom bábätku sa môže stať, že budete musieť časť šatníka vyradiť kvôli nepraktickosti niektorých kúskov. Napríklad rôzne overaly, ktoré sa zapínajú len pri ramenách, alebo nohavice na traky bez možnosti rozopnutia v rozkroku. Mne prišlo najideálnejšie tričko a nohavice. Gate raz-dva stiahnete a ľahko natiahnete späť. Ak používate plienočku ako poistku, tak normálne klasicky body, ktoré môžete, ale nemusíte mať dole zapnuté. Na nôžkach môže mať bábo návleky na nôžky – tzv. „štucne“.
Ja som mala najväčší problém zohnať malilinké slipky. Nakoniec sa mi to podarilo u Číňana.
Celkovo si myslím, že sami rýchlo zistíte, čo vám príde ako najpraktickejšie oblečenie pre bezplienkové bábo. Do istej miery je to ovplyvnené aj tým, či bude mať dieťatko na sebe „látkovku“.
Ako sa dá niečo takéto stíhať popri normálnych povinnostiach, prípadne pri viacerých deťoch?
Napadla vám niekedy takáto otázka v súvislosti s kŕmením bábätka? Ako sa dá stíhať kŕmiť bábätko popri ostatných povinnostiach a viacerých deťoch? ;-) Presne tak isto, ako je kŕmenie dieťatka normálnou súčasťou starostlivosti oň, je ňou aj uspokojovanie potreby vylučovania. Niektorí ľudia, ktorí nevedia, ako bezplienková komunikačná metóda funguje, majú trochu smiešnu predstavu, že mamička sedí celý deň nad bábätkom a pozoruje ho, či nebude chcieť cikať alebo kakať ;-) Ak fungujete väčšinu dňa tak, že si robíte svoju prácu, prípadne sa venujete starším deťom a bábätko máte pritom v šatke, máte to najjednoduchšie po všetkých stránkach, vrátane toho, že nemusíte venovať čas napríklad pravidelnému kontrolovaniu dieťatka v inej izbe v postieľke, či kočíku a dieťatko pri telesnom kontakte s rodičom dáva väčšinou veľmi intenzívne signály, že chce vylučovať. Presne tak, ako vám dá najavo, že sa chce dojčiť, dá vám najavo aj to, že potrebuje vylučovať, vy na to len odpoviete :-)
Náročnejšie je to, keď je dieťatko väčšie a behá po byte (dome) a počas svojho objavovania sveta „nemá čas“ za vami chodiť hlásiť, tak vtedy je to na vás. No v porovnaní s tým, koľko energie a času niektorí rodičia investujú do klasického učenia na nočník v staršom veku dieťatka, je toto podľa mňa oveľa lepšie minutá energia :-)
A áno, najmä pri viacerých deťoch, hlavne pri menších vekových rozdieloch, alebo pri dvojičkách je možné, že nie vždy stihnete všetky signály, pretože napríklad práve riešite niečo s druhým dieťaťom, no opakujem, že tu nejde o žiadnu súťaž, ani „trestné body“, jediným cieľom je spokojnosť dieťatka :-)
Ja osobne za seba – ja som „stíhala“ bezplienkovať popri bežných domácich prácach, dvoch deťoch, učení angličtiny pár hodín týždenne, poradenstve pri dojčení, istého času aj starostlivosti o kozu a sliepky ;-)
Aké signály dáva dieťatko, keď chce vylučovať?
Prvé dni a týždne života dieťatko na pretlmočenie svojich potrieb využíva hlavne reč tela a rôzne zvuky. Môžu to byť pohyby, ktoré si mnoho rodičov mylne vysvetľuje ako „bolenie bruška“, dieťatko sa akoby snaží schúliť do klbka – prirodzenej vylučovacej polohy. Aj vy, ak máte napríklad zastavené vetry, tak sa prirodzene snažíte schúliť, skrčiť, aby sa vetry uvoľnili. Vystretému na chrbte by sa vám naozaj ťažko kakalo a rovnako to vníma aj bábätko. Pri signalizovaní kakania môže dieťatko vrčať, vydávať také „tlačivé“ zvuky, akoby už tlačilo. Kľudne pritom môže aj sčervenieť, ako sa snaží. Kvôli gastrokolickému reflexu sa môže napríklad počas dojčenia dieťatko odťahovať od prsníka, tlačiť, pučiť sa, skrúcať sa, prípadne mrnčať, byť nervózne, poprípade neskôr aj plakať. Niekedy sa chce aj dojčiť a zároveň vylučovať, takže môže toto isté robiť aj bez toho, aby sa od prsníka odťahovalo.
Cikanie dáva veľa detí najavo kopaním nôžkami, ktoré naberá na intenzite. Niektoré deti si dokonca žužlú pästičku, čo na prvé počutie znie zaujímavo, keďže žužlaním pästičky dieťatko väčšinou naznačuje záujem o dojčenie. Ak najskôr ponúknete prsník a dieťatko nechce, skúste ho dať vycikať. Veľa mamičiek má skúsenosť, že sa dieťatko vyciká po žužlaní pästičky.
Naozaj malé dieťatko vydrží signalizovať potrebu vylučovať aj niekoľko minút? Udrží to tak dlho?
Určite áno, aj keď v našich končinách, kto toto nezažije a neuvidí, asi ťažko uverí. Môj 3-týždňový synček vydržal aj 15 minút, či už kým ma prebral z nočného spánku, alebo či počkal v lehátku pred vaňou, v ktorej som sa práve kúpala ;-) Ak dlho hlási a nereagujete, môže vypustiť „najnutnejšie množstvo“ a keď ho potom dáte docikať, vypustí aj zvyšok ;-)
Asi v 4 mesiacoch vydržal synček hlásiť trištvrte hodinu počas cesty k pediatričke na poradňu, mala som ho vtedy v šatke. Keby bol v autosedačke, asi by to tam pustil.
To, že deti svoje zvierače neovládajú, je skutočne mýtus. Veľa rodičov má skúsenosť, že akonáhle rozbalia dieťatko z plienky na prebalenie, tak sa dieťatko „pociká“. To je preto, že dieťatko drží, kým cíti, že je oblečené, alebo že má zadoček zabalený, akonáhle ucíti „voľno“, tak to proste vypustí, lebo si myslí, že už môže.
Musia sa ako poistky používať len látkové plienky, alebo môžu byť aj klasické papierové jednorazovky
Nemusia, ale myslím si, že keď sa už raz dozviete, aká chémia v jednorazových papierových plienkach je, tak si pre zadoček vašej ratolesti radšej rozmyslíte zdravšiu alternatívu, ktorou látkové plienky určite sú. Okrem toho, v látke dieťatko cíti nepohodlie pri pocikaní, čo si spája s vykonaním potreby do plienky, a to ho tiež motivuje hlásiť potrebu predtým, než ju urobí. Na druhej strane v papierovej plienke dieťatko dlho dlho nič necíti a tým pádom si nespája pocit nepohody s pocikaním sa. Moderné látkové plienky sa už naozaj nespájajú s vyváraním a žehlením, ktoré poznali naše mamy, používajú sa jednoducho, ľahko, sú zdravé a ekologické. Samozrejme, kto chce, na cesty či pobyty mimo domu môže použiť aj jednorazovky, ak sa nepoužívajú nonstop, tak určite neublížia, ale byť nepretržite niekoľko mesiacov v kuse papiera by sa ani vášmu zadku určite nepáčilo ;-)
Kedy sa dá začať?
Toto záleží len a len na vás. Bábätko je pripravené už od narodenia, niektorí rodičia začínajú až po príchode z pôrodnice domov, iným trvá nejaký čas, kým sa s dieťatkom zosúladia, všetko, čo vyhovuje vášmu dieťatku a vám, je v poriadku. Pri prvej dcérke som začínala v jej 2 mesiacoch, kedy som sa dozvedela, že niečo také je vôbec možné, synček kakal svoju úplne prvú stolicu už do umývadla v pôrodnici. Vzhľadom na to, že vylučovací reflex mizne niekedy okolo 3. – 4. mesiaca, je najideálnejšie začať do tohto obdobia, lebo keď sa raz dieťatko naučí, že jeho signály sú ignorované a že plienka je záchod, ide to ťažšie a ak vylučovací reflex úplne vymizne, musíte vyvíjať oveľa väčšiu iniciatívu, ako keď s vami dieťatko prirodzene spolupracuje už od narodenia. Môj osobný názor však je, že nikdy nie je neskoro na to, pomôcť bábätku, aby nemuselo spočívať vo vlastných výlučkoch v plienkach. Dôležité je však uvedomiť si, že prirodzená hygiena bábätiek alebo „bezplienková komunikačná metóda“ NIE JE učenie na nočník, čiže ak začnete povedzme v 8. – 9.mesiacoch, už ťažko hovoriť o prirodzenej hygiene nemluvniat, keďže po celé tie mesiace dieťatko vyrastalo v domnienke, že plienka je záchod a zrazu sa ho idete snažiť presvedčiť o presnom opaku ;-)
To musíte poriadne ušetriť, keď nemusíte kupovať plienky, však?
Do veľkej miery naozaj ušetríte. Pretože keď si zrátate, koľko peňazí minie priemerne rodina na plienky, tak bezplienková komunikačná metóda, nech ju praktizujete hoci len čiastočne, vždy prinesie určitú úsporu. Ak len znížite počet použitých plienok, ušetríte. Ak vymeníte papierové plienky za látkové, taktiež ušetríte, hoci kúpa modernej „látkoplienkovej“ výbavičky je vyššia jednorazová investícia, ktorá sa však po niekoľkých mesiacoch vráti (aj pri pripočítaní nákladov na pranie). My sme v podstate mali len náklady na pranie, čo bolo naozaj minimum, jednak pre celkovú úspešnosť nášho „bezplienkovania“ a jednak aj vďaka tomu, že periem v ekologickom mydlovom slize s pridaním octu namiesto aviváže.
Čiastočnou motiváciou pri BKM môže byť aj snaha ušetriť, znovu však pripomínam, že nejde o žiadnu súťaž a snaha o finančnú úsporu by nemala byť na úkor vášho zosúladenia sa s dieťatkom, nemali by ste naň nijako tlačiť. Snažíte sa predovšetkým čo najlepšie uspokojiť potreby vášho dieťatka a akýkoľvek ďalší dôvod by mal byť až druhoradý. Niektoré mamičky, ktoré praktizujú BKM, sa napríklad cítili nervózne, alebo v neustálom napätí, ak nechali detičky úplne bez plienky, čo môže vyplývať napr. zo snahy o udržanie domácnosti čistej, hlavne ak máte takmer všade koberce, takže stále používali ako zálohu „látkovku“, ktorú v prípade „neúspechu“ jednoducho vymenili. Iné mamičky zasa v prípade štrajku alebo neúspešných dní v pohode jednoducho utierajú mláčky na dlážke, či vymieňajú pošpinené oblečenie.
Na záver len znova pripomínam, že celú tematiku bezplienkovej komunikačnej metódy nájdete komplexne rozobratú v knižke od Ingrid Bauerovej – Bez plenky. Tá vám určite odpovie aj na mnohé ďalšie otázky v súvislosti s bezplienkovaním. No a pokiaľ sa vám to stále zdá neuveriteľné, jednoducho to vyskúšajte a uvidíte :-) Myslím si, že tisícky bezplienkujúcich rodičov na celom svete jasne potvrdzuje, že to nie je žiaden výmysel :-)
