2.1 Otázka pre oboch pánov doktorov:

Dokument WHO „Starostlivosť v priebehu normálneho pôrodu“², v časti o polohe matky pri pôrode, označuje rutinné využitie polohy na pôrodnom lôžku s opierkami alebo bez opierok počas pôrodu za praktiku jednoznačne škodlivú, ktorá by mala byť eliminovaná. Citujeme: "Veľa štúdií naznačuje, že vzpriamená (vertikálna) poloha, alebo poloha na boku, má väčšie výhody, ako poloha v ľahu... Dá sa zhrnúť, že v I. aj II. dobe pôrodnej by ženy mali mať možnosť zvoliť si akúkoľvek polohu s tým, že je dobré neležať dlhú dobu na chrbte. Mali by byť povzbudzované k tomu, aby si vyskúšali, čo je pre ne najpohodlenjšie a ich voľba by mala byť podporená. Pôrodné asistentky potrebujú výcvik k vedeniu pôrodov v iných polohách, než je poloha v ľahu na chrbte, aby neboli vo výbere polohy inhibujúcim faktorom." Skúsenosti zahraničných pôrodných asisteniek,^3,4 ktoré dodržujú vyššie popísaný postup, dokazujú, že ženy si najčastešie vyberajú polohu na kolenách a vertikálne polohy. Naproti tomu, všetky mamičky, ktoré sa zapojili do prieskumu "sprievodca pôrodnicami"⁵, svorne uvádzajú, že možnosť zvoliť si polohu počas druhej doby pôrodnej nemali a všetky teda rodili v klasickej polohe na pôrodnej posteli. Vzdelávajú sa lekári a pôrodné asistentky z Vašej kliniky vo vedení pôrodu aj v inej, ako v (podľa WHO škodlivej) rutinne využívanej polohe na pôrodnom lôžku s opierkami alebo bez opierok?

2.2 Otázka pre prednostu pôrodnice na Kramároch – doc. Rusňáka:

Pre prieskum na www.rodinka.sk pôrodnica na Kramároch uvádza, že Vaši pôrodníci majú počas druhej doby pôrodnej skúsenosť s polohou na chrbte a s polohou v sede – tú však využívajú zriedkavejšie. Viete upresniť, či, a ak áno, v akom termíne bude možné vo Vašej nemocnici rodiť aj v inej polohe ako na chrbte alebo v sede?

2.3 Otázka pre pána doktora Cupaníka:

Vaše sanatórium uvádza: „Naše pôrodné postele sú polohovateľné a ich správnym polohovaním sa dá vytvoriť taká poloha pre Vás, aby ste boli počas samotného pôrodu čo najmenej vyčerpaná.“ Do akých polôh najčastejšie polohujete Vaše kreslá? Môžu u Vás ženy rodiť v polohe mimo kresla? /napríklad kľak, stoj?/

3. Nástrih hrádze

3.1 Otázka pre oboch pánov doktorov:

V Kanade je percento nástrihov hrádze 21%⁶, v Nórsku 16%⁷, vo Veľkej Británii 8%⁸. Naopak, v krajinách ako Argentína je nástrihov viac ako 80% (v r. 1993)⁹, v Nigérii 87% u prvorodičiek¹⁰. WHO zaradila rutinný nástrih hrádze k praktikám, ktoré sa často používajú nevhodne a uvádza, citujeme: „Neexistujú žiadne spoľahlivé dôkazy o tom, že rutinne prevádzaná epiziotómia má priaznivé účinky, existujú však jasné dôkazy o tom, že môže spôsobiť škodu“.¹¹ Podľa dotazníkov, ktoré vyplnili slovenské pôrodnice pre portál www.rodinka.sk a časopis Mama a ja, len jedna pôrodnica dosahuje mieru nástrihov (na vaginálne pôrody) 30% - čo znamená, že aj v tejto pôrodnici je strihaná každá tretia žena, ktorá porodila vaginálne. Avšak v našich pôrodniciach nie je žiadnou výnimkou ani 80-95% miera nástrihov. Ako príklad uvedieme priamo nemocnicu Kramáre, v ktorej je pán docent prednostom, kde je takmer 85% miera nástrihov. Ako je možné, že liberálne alebo rutinné používanie epiziotómie, ktoré WHO zaradila do kategórií praktík, ktoré sa často využívajú nevhodne a ktoré vyspelé krajiny postupne eliminovali, na Slovensku stále pretrváva?

3.2 Otázka pre pána doktora Cupaníka:

Aká je miera nástrihov v sanatóriu Koch? Prosíme pána riaditeľa Cupaníka, aby mieru nástrihov uviedol vypočítanú na vaginálne pôrody, nie všetky pôrody. Máme za to, že je logické, že žena, ktorá porodila cisárskym rezom, nemala s najväčšou pravdepodobnosťou urobený nástrih, preto o tom, ako často je ženám urobený nástrih, hovorí miera nástrihov vypočítaná na vaginálne, nie všetky pôrody. Na webovej stránke sanatória Koch sa píše, že je len výnimočné, aby prvorodička porodila bez pôrodného poranenia, čo vyplýva "z konštitučného typu žien našej populácie a ich spôsobu života". Rozumieme správne, že miera nástrihov prvorodičiek sa blíži k 100%? Majú ženy na Slovensku naozaj rozdielnu konštitúciu a úplne iný štýl života než ženy v Nórsku a Veľkej Británii?

3.3 Otázka pre oboch pánov doktorov:

Na stránke sanatória Koch sa píše, že nástrih hrádze slúži na ochranu zvieračov konečníka a uzáverový aparát močového mechúra. Výsledky štúdie Cochrane o nástrihoch¹² z r. 2009 hovoria, že obmedzené používanie nástrihov vedie k nižšiemu riziku vážnych poranení hrádze oproti rutinnému používaniu nástrihov. Najnovšie štúdie a štatistiky^7,13,14 uvádzajú 0.25% - 3% riziko natrhnutia hrádze 3. a 4. stupňa počas vaginálneho pôrodu (klasifikácia podľa medzinárodných štandardov¹⁵), pričom nástrih sa vo všeobecnosti považuje za ekvivalentný natrhnutiu 2. stupňa.¹⁶

Máme teda viaceré otázky: Koľko žien na Vašich klinikách utrpí natrhnutie, ktoré zasiahne análny zvierač PO nástrihu a koľko BEZ nástrihu? Za predpokladu, že nástrih naozaj zabraňuje vážnemu natrhnutiu hrádze, je podľa Vás v poriadku rutinne poraniť väčšinu žien nástrihom len preto, aby ste zabránili vážnemu poranienu hrádze u nie viac ako 3% žien? Čo hovoríte na nezrovnalosť medzi tvrdením na stránke sanatória Koch a výsledkami štúdie Cochrane¹², ktorá hovorí, že obmedzenie používania nástrihov vedie k nižšiemu riziku vážnych poranení hrádze?

4. Morbidita nízkorizikových rodičiek a detí

Otázka pre oboch pánov doktorov:

Dnes ženy čoraz viac volajú po prirodzených metódach pôrodu, za predpokladu, že tehotenstvo bolo bezproblémové. Argumentom lekárov zväčša býva, že na prvom mieste je a musí byť bezpečnosť matky a dieťaťa. Zaujímalo by nás teda, aké máme štatistiky u zdravých žien, ktoré rodia v termíne od ukončeného 37tt do ukončeného 42tt a u ich dieťaťa neboli diagnostikované počas tehotenstva žiadne anomálie. Aké percento zdravých žien porodí cisárskym rezom? Koľko z nich je nutné hospitalizovať na JIS? Ako často je nutné žene po vaginálnom pôrode podať transfúziu? Ako sme na tom s mortalitou a morbiditou zdravých detí, ktore sa rodia zdravým matkám? Koľko detí je nutné hospitalizovať na JIS? Koľko detí má počas pôrodu poranený brachiálny nerv? Sú takéto údaje vedené v štatistikách? Ako sme na tom v porovnaní s krajinami západnej EU? Ako sa vyvíjali tieto ukazovatele za posledných 20-30 rokov?

5. Bonding a samoprisatie po pôrode

Otázka pre oboch pánov doktorov:

Materinská náruč je pre novorodencov jediným správnym miestom, na ktoré sa majú potrebu dostať hneď po narodení. Okrem toho, že nám príroda po prirodzenom pôrode nadelila nádherný dar - bezhlavo sa zamilovať do nášho dieťatka, nech už je akékoľvek, je kontakt koža na kožu v prvých hodinách po pôrode významný z hľadiska podpory dojčenia i z hľadiska zdravotného, psychologického a imunologického pre matku i dieťa.¹⁷ V totalitom zriadení bol zavedený proces škodlivej separácie novorodencov od matiek a táto rutina bohužiaľ v mnohých posttotalitných krajinách prevláda dodnes. V Odbornom usmernení Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o podpore výživy dojčiat a batoliat dojčením¹⁸ sa uvádza: osušeného novorodenca priložiť na telo matky (koža na kožu) do pol hodiny po pôrode; zdravý novorodenec po fyziologickom pôrode má schopnosť prisať sa k prsníku bez pomoci, pritom je možné hodnotiť Apgar skóre; následne sa vykoná váženie, meranie, kúpanie a iné prvé ošetrenia a preventívne úkony ako kredeizácia, ktoré je potreba vykonať po prvom prisatí. Umožňujete ženám a novorodencom prvý kontakt podľa tohto odborného usmernenia? Je možné, aby zdravé dieťa nebolo od zdravej matky oddeľované a bol im dopriaty nepretržitý nerušený bonding a samoprisatie? Je vo Vašom zariadení možné ošetrovať ženu a novorodenca ako neoddeliteľnú jednotku?

6. Starostlivosť pôrodnej asistentky

Otázka pre oboch pánov doktorov:

Aký je názor pána docenta a pána riaditeľa na vedenie fyziologických pôrodov pôrodnými asistentkami? Je možné, aby si rodička vo Vašom zariadení zazmluvnila pôrodnú asistentku? Približne koľko pôrodov (fyziologických) vedú pôrodné asistentky na Kramároch a v sanatóriu Koch?

7. Zdroje

(1) MUDr. Korbeľ M., CSc., prof. MUDr. Borovský M., CSc., prof. MUDr. Danko J., CSc. a MUDr. Nižňanská Z., PhD.: Materská úmrtnosť v Slovenskej republike v rokoch 2007-2009, Gynekológia, príloha časopisu Bedeker zdravia, 2011, vydavateľ RE-PUBLIC, s.r.o.

(2) Care in normal birth, WHO, Department of Reproductive Health and Research, http://www.who.int/reproductivehealth/publications/maternal_perinatal_health/MSM_96_24_/en/

(3) Pôrodné asistentky Marie Vnoučková, Zuzana Štromerová, Martina Ološtiaková

(4) Midwifery led unit Storken, Bergen Norway http://www.paramanaujagimiui.lt/konferencija/pdf/rydland.pdf

(5) Ohlasy žien v prieskume "sprievodca pôrodnicami" www.sprievodcaporodnicami.sk

(6) The Maternity Experiences Survey (MES) 2006-2007 http://www.phac-aspc.gc.ca/rhs-ssg/pdf/tab-eng.pdf

(7) Medisinsk fødselsregisters statistikkbank http://mfr-nesstar.uib.no/mfr/

(8) UK Hospital episode statistics, Maretnity data 2009-10 http://www.hesonline.nhs.uk/Ease/servlet/ContentServer?siteID=1937&;categoryID=1475

(9) Argentine Episiotomy Trial Collaboration Group. Routine v selective episiotomy: a randomised control trial. Lancet 1993;342:1517¬8.

(10) Otoide VO, Ogbonmwan SM, Okonofua FE (2000). Episiotomy in Nigeria. International Journal of Gynecology and Obstetrics 68,13-17.

(11) Care in normal birth, WHO, Department of Reproductive Health and Research, http://www.who.int/reproductivehealth/publications/maternal_perinatal_health/MSM_96_24_/en/

(12) Episiotomy for vaginal birth (Review), Copyright © 2009 The Cochrane Collaboration. Published by JohnWiley & Sons, Ltd. http://summaries.cochrane.org/CD000081/episiotomy-for-vaginal-birth

(13) Groutz A, Hasson J, Wengier A, et al. Third- and fourth-degree perineal tears: prevalence and risk factors in the third millennium. Am J Obstet Gynecol 2011;204:347.e1-4.

(14) F Hirayama, A Koyanagi, R Mori, J Zhang, JP Souza, AM Gülmezoglu: Prevalence and risk factors for third- and fourth-degree perineal lacerations during vaginal delivery: a multi-country study, An International Journal of Obstetrics & Gynaecology,Volume 119, Issue 3, pages 340–347, February 2012

(15) Perineal laceration during delivery, International classification of deseases (ICD), WHO http://apps.who.int/classifications/icd10/browse/2010/en#/O70

(16) Bromberg MH. Presumptive maternal benefits of routine episiotomy. J Nurse Midwifery 1986;31(3):121-127.

(17) Moore ER, Anderson GC, Bergman N. Early skin-to-skin contact for mothers and their healthy newborn infants. Cochrane Database of Systematic Reviews 2007, Issue 3. Art. No.: CD003519. http://summaries.cochrane.org/CD003519/early-skin-to-skin-contact-for-mothers-and-their-healthy-newborn-infants

(18) Odborné usmernenie MZ SR o podpore výživy dojčiat a batoliat dojčením, vestník MZ SR z 20. Novembra 2009, článok VII, odstavec 3, písmeno c

Otázky vypracovali:

Gabriela Janovičová

Ing. Zuzana Krišková, PhD.

Mgr. Zuzana Lafférsová