Pokračovanie rozhovoru s pôrodnou asistentkou Franziskou Beck.
Prečíťajte si prvú časť rozhovoru
Ako vyzerá pôrodná miestnosť v nemocnici?
Nemocnice sú celkom otvorené poskytovaniu rôznych služieb. Hlavný je rešpekt personálu, ale snažia sa vytvoriť príjemnú a vrúcnu atmosféru. Používajú teplé farby a nechcú, aby miestnosť vyzerala ako operačná sála alebo mäsiarstvo. A už nemajú tie kachličkové steny. Je to naozaj celkom pekné. Keď som prišla zo Švajčiarska z našej staromódnej nemocnice v Männedorfe do anglického systému, pomyslela som si, ach môj bože, toto je len funkčné. Samozrejme, je to štátny systém, ľudia nič za nemocnicu a zdravotný systém neplatia[1], takže tiež potrebujú ušetriť peniaze. Starostlivosť je dobrá, ale naozaj tam nemajú také možnosti. V Anglicku si to možno ani neuvedomujú, ako je pre ženu veľmi dôležité vytvoriť príjemnú atmosféru, aby sa mohla uvoľniť, zatiaľ čo tu v nemocniciach je to lepšie. Naša klinika je súkromná, takže je to ešte lepšie. Všetko je útulné, máme tu špeciálny osvetľovací systém. Ale to je vo Švajčiarsku normálne, že v pôrodnej miestnosti môžete stlmiť svetlá, použiť aromaterapiu alebo rozprašovač éterických olejov…
Aj v nemocnici?
Áno. To je typicky švajčiarske. Keď som prišla do Anglicka, tak o tom nikto nevedel. Vôbec neponúkali služby ako homeopatiu alebo akupunktúru – a tu je to úplne bežné.
Takže aj počas nemocničnej starostlivosti môže žena využívať akupunktúru, masáže, aromatorapiu alebo homeopatiu?
Áno, je to úplne normálne. Alebo môže dostať éterické oleje.
Bolo to vždy takto?
Odkedy pracujem ako pôrodná asistentka, posledných 15 rokov, tak nepoznám nič iné. Bolo to veľkou časťou nášho výcviku pôrodnej asistentky – znalosti o bylinkách, masáže… Myslím si, že sa to muselo zmeniť, koncom 80tych, začiatkom 90tych rokov. Asi tak.
Môže žena opustiť nemocnicu hneď po pôrode?
Áno, volá sa to ambulantný pôrod. Po pôrode žena zostáva aspoň šesť hodín, aby sme vedeli, že nekrváca alebo nie veľa. Zároveň nám potvrdí, že má dohodnutú pôrodnú asistentku, ktorá sa o ňu bude starať doma a môže ísť domov. Držať ženu v nemocnici päť dní je celkom bezdôvodné. Je oveľa lepšie, ak sa po normálnom pôrode môže vrátiť domov a má zabezpečenú kvalitnú domácu starostlivosť.
Takže nemocnica potrebuje vedieť, že má dohodnutého niekoho, kto ju príde skontrolovať, pomôže jej doma?
Áno, ale môže povedať, že ju má a nikto to nebude skúmať. Nikto jej nebude volať. Dajú jej podpísať prepúšťací papier, dajú jej list pre jej pôrodnú asistentku a pred odchodom ešte musí vidieť dieťa pediater. Aby sme vedeli, že všetko je v poriadku.
Zostáva dieťa s matkou po celý čas spolu po pôrode?
Máme 24hodinový rooming-in, takže ak si matka želá, dieťa je s ňou po celý čas. Aj keď nemáme certifikát baby-friendly, podporujeme matky v tom, aby mali deti so sebou. Ak majú súkromnú izbu, môže im tiež 24 hodín denne pomáhať partner alebo teda osoba, ktorá ženu sprevádza. Nemocnice zasa ponúkajú tzv. rodinné izby, kde je manželská posteľ práve preto, aby tam mohol bývať aj partner a pomáhať. V baby-friendly nemocnici by dieťa nemalo byť odnesené a pôrodná asistentka by mala matku podporovať v tom, aby mala dieťa celý čas pri sebe.
Takže po pôrode dieťa dostáva hneď matka?
Hneď po pôrode, koža na kožu. Tak by to malo byť. Na našej klinike to tak robíme, väčšina to tak robí.
Je potom dieťa odnesené na vyšetrenie?
Dieťa zostáva s matkou po celý čas, ak nie je nejaká riziková situácia. Takže ich necháme v kontakte koža na kožu tak hodinu a potom dieťa zmeriame a zvážime. V tej istej miestnosti, hneď vedľa matky. Potom vrátime dieťa matke, aby mohla pokračovať v dojčení alebo ho dáme otcovi, pokiaľ sa matka pripraví. Po troch hodinách ich všetkých spolu premiestnime na popôrodné oddelenie, dieťa v matkinej náruči, na jej posteli, a potom dostanú malú detskú postieľku. Niektoré kliniky majú také malé postieľky, ktoré sa pripoja k matkinej posteli, čo je veľmi dobré. V baby-friendly nemocnici, kde som predtým pracovala odporúčajú, aby deti spali s matkami v jednej posteli. Musím povedať, že je to tu veľmi dobré.
Informovaný súhlas
Ako u Vás funguje informovaný súhlas?
Pýtame sa ich na všetko možné, čo by chceli. Pokiaľ je všetko v poriadku, vysvetľujeme všetky možnosti, ak žena i dieťa sú v poriadku. Netlačíme ich do žiadnej z možností.
A ako je to s poskytovaním informovaného súhlasu pred pôrodom a počas neho?
Ženy prídu pred pôrodom na takzvaný „midwife chat“, kde s nimi prediskutujeme ich priania a možnosti. Aj keď chce doktor vyvolať pôrod a nie je na to žiaden medicínsky dôvod, môžeme to s nimi stále prediskutovať. Napríklad, ak im praskla voda, ale nemajú ešte žiadne kontrakcie, nie je potrebné hneď vyvolávať pôrod. Takže im navrhneme, či nechcú skúsiť akupunktúru, ísť sa prejsť alebo si dať špeciálny čaj, čo môže pomôcť dostať kontrakcie. Alebo masáž so špeciálnym olejom. Ak je doktor okej, tak dá žene nejaký čas, ak tam nie je žiadny medicínsky dôvod. Takže ženy majú veľa rôznych možností. V Anglicku sú oveľa direktívnejší. Akože sú milí a priateľskí, ale je to iné. Nediskutujú toľko, myslím, že je to iný vzťah. Personál stále vedie pôrod. Vo Švajčiarsku sme veľmi, veľmi opatrní v komunikácii. A veľmi sa mi to páči. Je tu veľa rešpektu.
Vzdelávanie pôrodných asistentiek
Ako vyzeralo Tvoje vzdelávanie? Čo ste sa učili v rámci pôrodnej asistencie?
Ja som sa ešte vzdelávala starým systémom, lebo teraz sa študuje pôrodná asistencia 4 roky a majú bakalársky stupeň. Ja som absolvovala trojročné vzdelávanie pôrodnej asistencie. Bolo to päťdesiat na päťdesiat. Päťdesiat percent tvoril praktický výcvik a päťdesiat percent bola školská výučba. Mali sme tri mesiace školy, potom sme išli na prax. Vždy do inej nemocnice po celom Švajčiarsku, bolo to veľmi zaujímavé. Takže preto môžem povedať, že všetky majú k dispozícií tieto alternatívne veci. A myslím si, že si ľudia na to zvykli. Nikto to nespochybňuje. Niektorí si myslia, „no dobre…“ Ale keď je pacientka, žena, spokojná a myslí si, že to pomôže, môže použiť aj homeopatiu. A niektoré naozaj veria, že to pomáha, niektoré sa spýtajú, či môžeme urobiť nejakú akupunktúru, možno sa placenta potom oddelí alebo niečo také. A iné sa tomu usmievajú. Ale nikto nepovie autoritársky, že to nemáme robiť.
Aké boli hlavné predmety a témy, ktoré ste sa učili?
Hlavné predmety boli, samozrejme, pôrodníctvo, anatómia. Potom veľkú časť tvorila psychológia. Čo sme sa ešte učili? O stravovaní, niečo o masážach. A tiež neonatológiu a o vysoko rizikových tehotenstvách a urgentných situáciách. Veľká časť vzdelávania je tiež zameraná na lieky, ktoré sa používajú, použitie infúzie. To, čo sa učia sestričky.
Ako sa zabezpečuje prenos najnovších poznatkov z výskumu do bežnej praxe?
Za normálnych okolností je v nemocnici vždy jedna špecializovaná pôrodná asistentka, ktorá je zodpovedná za nový výskum. Napríklad v našom tíme nás pravidelne učí na tímových stretnutiach a tiež chodí na rôzne tréningy a potom nás vzdeláva tak často, ako je treba. Každá pôrodná asistentka pravidelne absolvuje vybrané kurzy, aby bola informovaná, čo je potrebné. Ale zároveň nemusíme dokazovať, že tam chodíme. A myslím, že to veľmi záleží na konkrétnej inštitúcii. To je typicky švajčiarske, že to nie je regulované štátom.
Rutinné procedúry
Sú niektoré intervencie počas pôrodu vykonávané rutinne?
Som veľmi rada, že môžem povedať, že to už nie je také zlé. U nás rutinne epiziotómiu nerobíme, ani nedávame rutinne klystír. Je to však dosť individuálne, záleží i od doktora. Niektorí doktori, sú stále proti novým veciam, ako napríklad pôrod do vody, ale našťastie je ich stále menej a menej. Niektorí robia epiziotómiu rutinne[2] a tvrdia, že prvorodička neporodí bez poranení hrádze. Ale dnes sa to zlepšuje. Nemôžem hovoriť úplne za celé Švajčiarsko, lebo vždy sa nájdu divní doktori, ktorí robia epiziotómiu rutinne, teda bezdôvodne. Teraz si spomínam, že predsa len robíme jednu procedúru rutinne, ktorá nie je potrebná. Každá žena, ktorá príde po začatí pôrodu dostane kanylu a zoberieme jej krv. Táto intervencia nie je nutná, pretože potom ženu skôr považujú za potenciálne vysoko rizikovú. To potom zvyšuje pravdepodobnosť, že dostane aj lieky, bez ktorých by sa ľahko zaobišla.
Takže toto je prax v nemocniciach a vo vašej súkromnej klinike. Je prax rovnaká aj v pôrodných domoch a počas domácich pôrodov?
Nie. Pôrodné asistentky majú svoj kufrík a ženy dostávajú lieky len v akútnych núdzových situáciách. Počas svojho výcviku som bola v nemocnici, kde zavádzali kanylu tiež iba vtedy, keď to bolo potrebné. Lebo stále je možné zaviesť kanylu, keď ju potrebujú. Ale v tých menších zariadeniach, ak je tam menej personálu, tak argumentujú tým, že keď by nastala urgentná situácia, tak sa nebude strácať drahocenný čas. Keď je tam pôrodná asistentka sama, tak nemá čas sa starať o žilu, takže je to také obojstranné. Niekedy som bola rada, že je kanyla zavedená, inokedy som ju proste rýchlo zaviedla v prípade potreby.
Môže žena odmietnuť rutinné zavedenie kanyly?
Áno, niekedy to vyvolá diskusiu, pôrodné asistentky a doktori vrtia hlavami a povedia „dobre, keď to nechce a je to v našej nemocničnej politike, tak musí podpísať, že to nechce“, čím ženy prevezmú zodpovednosť za to rozhodnutie. Na našej klinike je to vždy jednoduchšie. Ženám povieme, že to musia prediskutovať so svojím doktorom a keď on s tým súhlasí, tak my s tým nemáme problém. Ja žiadnu kanylu nepotrebujem. To je to, čo hovorím ženám. Na mojich predpôrodných stretnutiach povzbudzujem ženy k tomu, aby to so svojimi doktormi prediskutovali.
Čo si myslíš, aká je najlepšia cesta pre ženu, aby mala bezpečný a príjemný pôrod?
Myslím, že to veľmi záleží od ženy, kde sa cíti bezpečne, kde sa môže uvoľniť. Lebo to je tá najdôležitejšia vec, že sa cíti bezpečne a je uvoľnená. Myslím si, že naše inštitúcie sú veľmi dobré, nemocnice, pôrodné domy aj pôrodné asistentky, ktoré sprevádzajú domáce pôrody. Bežne sa, našťastie, urgentná situácia nevyskytne len tak, z ničoho nič. Ak je predpôrodná kontrola kvalitná a žena sa rozhodne rodiť doma, musí splniť isté kritériá a tým sa zníži riziko. Sú situácie, kedy žena nemôže rodiť doma. Myslím si, že je to všetky tri možnosti pôrodov sú dobré a bezpečné, ak je žena spokojná a pôrodná asistentka zodpovedná a celý tím je zodpovedný.
Ak žena chce porodiť čo najprirodzenejšie, neodporučila by som ísť do veľkých nemocníc, kde je nedostatok personálu. Lebo vtedy niekedy kvôli tlaku a nedostatku času môžu zasahovať viac. Vyvolávajú pôrod, urýchľujú ho a žena môže nakoniec skončiť s cisárskym rezom alebo s iným typom pôrodu, ktorý nechcela. Takže by som skôr odporučila ísť do pôrodného domu alebo menšej kliniky, kde je možný individuálnejší prístup. A nepovedala by som, že som proti domácim pôrodom, lebo sú nebezpečné, pretože si myslím, že bezpečné sú, ale niektoré ženy sa boja a doma sa nevedia uvoľniť. Cítia sa bezpečnejšie v nemocnici. Iné zase skoro dostanú panický záchvat, keď cítia nemocnicu. Ja osobne nemám strach z nemocníc, cítim sa tam celkom príjemne a je mi to prostredie dôverne známe, ale ja tiež viem, kam by som išla. Tam, kde nezasahujú do vecí, kde rešpektujú individuálne rozhodnutia a potreby ženy. Nešla by som do pôrodnej fabriky – to pre mňa nie je ideálny pôrod. Veľa ľudí sa tam učí, čo je potrebné, ale tiež to prináša riziko. Univerzitná nemocnica by nebola mojou prvou voľbou, kde mať moje vlastné dieťa.
[1] V Anglicku sa príspevky na zdravotné poistenie automaticky zrážajú zo mzdy. Pacient má potom, až na niektoré výnimky, krytú zdravotnú starostlivosť bez akýchkoľvek ďalších doplatkov. Vo Švajčiarsku si každý platí povinné zdravotné poistenie osobitne. Pri väčšine zákrokov/ošetrení pacient platí i spoluúčasť, ktorej výška je závislá od typu zvoleného poistenia.
[2] Miera epiziotómie pre celé Švajčiarsko v roku 2010 bola 27,7% (zdroj Euro-Peristat project with SCPE and Eurocat. (2013). European Perinatal Health Report. Health and Care of Pregnant Women and Babies in Europe in 2010. Available on www.europeristat.com).
