Keď nás osud skúša (4)
Volám sa Hana Broulíková, vyštudovala som PF TUL v Liberci a pracujem ako učiteľka ZŠ takmer 20 rokov. Po narodení Karličky som začala pracovať aktívne pre mamičky rázštepových detí, v roku 2011 som založila OZ Za novým úsmevom, klientov a priateľov rázštepového centra Pri FNKV Praha. Moja rodina, práca a mamičky rázštepových detí tvoria celý môj svet.
Pred takmer dvoma rokmi som mala možnosť pozrieť si český dokument režisérky Dagmar Smržovej s názvom „Nejtěžší volba.“ Priznám sa, že dokument na mňa zapôsobil takou silou, že odvtedy neprešiel ani jeden deň, v ktorom by som si naň nespomenula. Skladám poklonu, akým citlivým spôsobom film zachytáva tému tak bolestnú.
V čase keď som otehotnela, mala som už 1,5 ročného syna. Na druhé bábätko sme sa tešili, plánovali sme aspoň tri deti. Zo začiatku bolo všetko v poriadku, prvý ultrazvuk v 12 týždni tehotenstva dopadol dobre. V 16 týždni tehotenstva som absolvovala AFP testy na zistenie vrodených vývojových vád z krvi, tiež vyšli dobre. Nemala som ani žiadne tehotenské problémy okrem miernych nevoľností. Na morfologický ultrazvuk v 20 týždni tehotenstva sme šli spolu s manželom do súkromného centra, aby sme sa prípadne spolu dozvedeli, či to bude chlapček alebo dievčatko.
Išlo o moje plánované a vytúžené druhé tehotenstvo. Naproti prvému tehotenstvu, v ktorom ma ani nenapadlo, že by mohlo skončiť predčasne, pri tomto som mala akýsi zvláštny pocit od samého začiatku. V šiestom týždni som dostala nepríjemnú črevnú virózu, ktorá sa prejavila najskôr vysokou horúčkou trvajúcou pár hodín. Keď sa mi o tri dni potom snívalo, že sa „niečo“ stalo a ako zakopávam truhličku na svojom obľúbenom mieste, išla som na kontrolu k svojmu lekárovi.