Počas prvého tehotenstva mi môj gynekológ rozprával, ako niektoré mamičky hazardujú a rodia doma. Veď to je také riziko, treba byť v pôrodnici, tam predsa vedia, čo a ako, odrodili veľa detí, tak hádam odrodia aj mňa. Lenže ono to bola dosť zlá skúsenosť. Samý zelený plášť, intimita žiadna, veď tam je to ako na bežiacom páse, my sme tam jedna z mnohých, i keď pre mňa to bola výnimočná skúsenosť. Keďže som sa zľakla hneď, ako som tam prišla, kontrakcie prestali, vyšetrovali ma hádam všetci. Keďže to podľa nich nepostupovalo, ako malo, tak mi rozťahovali krčok maternice, pustili plodovú vodu. Nik sa ma na nič nepýtal, ledva mi odpovedali, keď som sa pýtala ja, čo mi robia. Akoby to telo zrazu nepatrilo mne. Na pôrodnej sále som bola 7 hodín v strašných bolestiach, bolo to hrozné. Mala som pocit, že puknem, zomriem a nik mi nepomohol. Jarka sa narodila nakoniec spontánne, s nástrihom, týždeň som nemohla sedieť. A hlavne, hneď ju zobrali a priniesli na 10 sekúnd v plienke a potom až na druhý deň ráno. Bola som taká vyčerpaná, že mi ani nenapadlo, že si ju mám pýtať, aby sme boli stále spolu.

Naše druhé dieťatko sme neplánovali a to, že som tehotná, nás prekvapilo v životnej fáze plnej starostí a neistôt. Keďže ale veríme, že dušička si sama vyberá svojich rodičov a čas príchodu, brali sme jej príchod ako veľký dar a znamenie, že máme počkať so sťahovaním a že musíme byť ako rodina spolu...

Môj synček sa narodil v malom vidieckom mestečku Chaumont v miestnej štátnej nemocnici. Jeho príchod na svet bol pre mňa silným pozitívnym a jedinečným zážitkom. Narodil sa v pokoji a radostnej atmosfére. Pôrod môjho synčeka prirodzeným spôsobom je pre mňa devízou do ďalšieho života. Cítim sa ako silná a hrdá žena.

Láska moja. Dlho som rozmýšľala, či všetko to, čo sme prežili počas tých krásnych deviatich mesiacov, mám dať na papier, alebo nie. Pripadá mi to ako odhalenie toho, čo sme si prežili len my dve, čo patrí len nám dvom, Tebe a mne. Nakoniec som sa predsa len odhodlala, aby som mohla ja a neskôr možno aj Ty načerpať z týchto riadkov silu a radosť. Tak nech sú tieto riadky oslavou života, nech sú povzbudením a nech naplnia naše srdcia láskou a naše duše pohladením....

Prečo pôrod doma? Ešte kým som otehotnela a bábätko len v nedohľadne čakalo na obláčiku, začala som sa o pôrody zaujímať. Na konferencii o pôrodoch som videla film “Orgazmický pôrod” a to bol asi začiatok, ktorý ma viedol k prirodzenému pôrodu a nakoniec aj k pôrodu doma. Pred zhliadnutím filmu som si totiž nevedela predstaviť seba ako rodím v pôrodnici. Nikdy som v nemocnici ako pacient nebola. Po zhliadnutí filmu som si to nevedela predstaviť už vôbec. Začala som akurát potichu závidieť ženám z filmu, ktoré krásne rodili doma, v príjemnom intímnom prostredí, s príjemnými ľuďmi – partnerom, rodinou, pôrodnou asistentkou. Myslela som si, že u nás sa to nedá. Neskôr sa začali na Slovensku objavovať duly, čo prišlo ako akési povzbudenie, že predsa to len v tej pôrodnici bude lepšie, keď budem mať so sebou dulu. Aj mi čoskoro jedna dula prišla do cesty. :-) Tak som si povedala, “Ok, tak už k nám nová dušička z obláčika môže prísť, ak chce.” :-)  Ďalej som sa zaujímala o pôrody a ocitla som sa na krste knihy Rodili sme doma. Príbehy som priam zhltla a potešilo ma najmä to, že nielen v Amerike, ale aj u nás je to možné a dá sa to, a ešte k tomu tak krásne.

Večer o 22:30 ma začalo pobolievať brucho, ako pri menštruácii. Bolo to deň po vypočítanom termíne pôrodu. Bolesti boli slabé a málo časté. Šla som do vane, poležať si, či viac menej posedieť pri mojom objeme a veľkosti. :-)Potom sme šli spať. Nedalo sa mi, bolesti silneli, neviem, aké boli časté, manželovi som povedala, nech si pospí. Veľmi často som chodila na WC a niekedy vtedy mi odišla aj hlienová zátka s minimálnym množstvom krvi. Manžel spal, bolesti sa stupňovali a keď som už nevládala, zobudila som ho, asi o pol piatej. Začal pozerať na hodinky, kontrakcie boli pravidelné každé 4 minúty. Kázal mi sadnúť si na fit loptu, čo bol vynikajúci nápad, keď prišla bolesť, začala som hlboko dýchať, zavrela som oči a skákala som na lopte a tak boli bolesti super zvládnuteľné.

Mnohé budúce mamičky pred pôrodom rozmýšľajú, ktorú pôrodnicu si vyberú a zvažujú, že si zazmluvnia pôrodníka alebo pôrodníčku. Často však nevedia, že sa pri pôrode nemusia spoliehať len na lekárov či lekárky. Na Slovensku existuje aj zákonná možnosť rodiť iba s pôrodnou asistentkou. Na detaily sme sa spýtali Mgr. Ivety Kuckovej, členky rady Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek: