Stojím s ľavou rukou položenou na hrudi, moje oči sa dívajú na usmiatu, šťastím žiariacu ženu, ktorá sa pár sekúnd po pôrode prihovára svojmu synčekovi, tichučko ležiacemu na jej hrudi. Obraz sa mi rozmazáva, po lícach mi prúdmi steká slaná tekutina. Ale iba chvíľu, pretože hneď vychádzam na chodbu a privádzam otecka. Mamička ukazuje oteckovi dieťatko, ktoré je stále pokojné, neplače. Iba keď ho osloví menom a povie: „Už je dobre..... už si tu ... a si náš,“ slabučko zamrnčí. Už pár hodín som svedkom scény, akú som doteraz videla iba vo filmoch. Prežiť to na vlastnej koži, stáť prvýkrát po boku ženy, ktorá práve prirodzene porodila, je pre mňa jeden z najkrajších narodeninových darčekov. Áno, aj ja mám dnes narodeniny.

Ležíš mi tu na nahom bruchu skrútený ako taký chrústik a zo sna sa mimovoľne usmievaš. Vlasaté nedeľniatko s puberťáckymi pupáčikmi na nose, pusinkou po ockovi a tmavomodrými očkami, ktorými stále hľadáš známy obraz maminej tváre, ktorý si vpíjal do seba prvé minúty po pôrode, kým si zaslúžene nezaspal po namáhavom výkone. Po svojom narodení.

Spätne si už ani neviem spomenúť, kde sa vzal ten impulz a ja som sa rozhodla, že svoje druhé dieťa privediem na svet inak ako prvé. Prvorodená dcérka sa narodila v 38+4tt v decembri 2009 po plánovanej sekcii. Dôvodom sekcie bola poloha dieťatka koncom panvovým, predpokladaná vyššia váha (váha po narodení bola 2980g) a moja úzka panva. Zotavenie po sekcii bolo vynikajúce, ale negatívny zážitok mám hlavne z neinformovanosti mňa ako prvorodičky. Netušila som, že treba bojovať, aby som dostala vlastné dieťa, a tak som sa dostala k nemu až po 50tich hodinách. Celý jeden deň som bola nadšená, ako sa viem postarať o svoje dieťa, ako mi ide kojenie a nakoniec vytriezvenie, že malá potrebuje malý zákrok na odstránenie blanky pod jazykom, ináč bude kojenie nemožné. A následne problém s bolestivými prsiami a rôzne rady od rôznych sestier. Bála som sa príchodu domov, ako to celé zvládnem sama. Prvé dva mesiace boli veľmi náročné, bola som úzkostlivá, nevyspatá, neverila som si. Počas druhého tehotenstva som sa už neobávala, ako zvládnem starostlivosť o novorodenca, ale skôr tu vyvstávala otázka, ako prebehne pôrod.

Tento pôrodný príbeh sa začína písať pár mesiacov po pôrode nášho prvého dieťatka. Benjamín prišiel na svet v bratislavskej pôrodnici na Kramároch, klasickým, lekársky vedeným spôsobom – bez manžela v prvej dobe pôrodnej, s obmedzeným pohybom, s ďalšími dvoma čakajúcimi ženami na izbe, s nulovým súkromím, v polohe ležmo na chrbte, s podaním liekov proti bolesti, s rutinným nástrihom hrádze, s riadeným tlačením, bez priloženia bábätka... a za doprovodu nepríjemných poznámok personálu. Aj napriek tomu som mala z pôrodu zážitok a bezprostredne po vytlačení bábätka som sa opojená prirodzene vyplaveným oxytocínom usmievala na všetky strany a bola šťastná, že som to dokázala. Nič z toho som nevnímala ako zlé, negatívne, niečo čo by rušilo moju radosť z príchodu nášho synčeka na svet... dieťatko je v poriadku, ja som v poriadku, manžel po mojom boku, drží ma za ruku, ja oddychujem... ale predsa len tu niečo nie je správne. Kde je dieťatko? Náš synček? Vzali nám ho, len čo som ho stihla prvýkrát pobozkať.

Nikdy v minulosti by mi nenapadlo, že téma pôrodu a ženstva bude pre mňa taká podstatná, ako je to za posledné 3 roky.

Dnes som matkou sedemmesačného dievčatka. Viviánka sa narodila u nás doma za asistencie môjho partnera Miloša (26) a certifikovanej pôrodnej asistentky Petry. Od prvej doby pôrodnej ubehlo presne 21 hodín, kým naša dcérka vyšla na svetlo sveta. Bolo to najdlhších 21 hodín tvrdej práce, vďaka ktorým dnes nepoznám žiadnu prekážku, čo by som nebola schopná prekonať. Ako sa to všetko začalo?

30. januára 2013 sa mi narodila dcérka Sofia Ema. Stala som sa dvojnásobnou matkou. Toto je môj pôrodný príbeh, za ktorým stálo veľa bojovnosti a odhodlania, vytrvalosti, asertivity, úcty k ženskosti, porozumenie sebe samej, veľa filozofie, úvah, hľadanie skutočného poznania, úsmev aj plač, láska, sviečky a nakoniec vizualizácia – kresba so synom, ako to celé dopadne. Hľadala som silu najskôr v sebe samej, potom v knihách od Odenta, Lucie Groverovej, v myšlienkach veľkých filozofov a tiež na konferencii pani Štromerovej. Veľmi mi pomohli kamarátky, ktoré ma sprevádzali celým tehotenstvom. Gabika Janovičová a Lucka Nemašíková. Ďakujem im a tiež ostatným poradkyniam pri dojčení, ktoré ma podporovali počas tehotenstva.

Keď spätne uvažujem o svojom tehotenstve a Alexkovom pôrode, vidím jasnú súvislosť medzi tým, čo som si vysnívala a čo sa skutočne stalo. Želala som si pekné, bezproblémové tehotenstvo a ešte krajší pôrod. Často som sledovala videá žien rodiacich metódou Hypnopôrod a obdivovala ich pokoj. Tie ženy nekričali, mali mierny výraz v tvári a sústredený dych . Bábätká sa rodili akoby bez bolesti :) Takto som si to vysnívala aj ja. A nakoniec sa mi to aj splnilo :) Ale po poriadku...

Chcieť po cisárskom reze rodiť vaginálne si v dnešných pôrodníckych podmienkach vyžaduje isté odhodlanie, sebavedomie a vieru, že je to možné. Rôzne ženy môžu čerpať toto odhodlanie a sebavedomie z rôznych zdrojov – z viery v Boha, z viery v ženské telo, ktoré je evolučne optimálne pripravené na tehotenstvo a pôrod, alebo z viery v správnosť a dostatočnosť vedeckých faktov. Ja zrejme patrím do tej tretej skupiny, preto som sa snažila pozrieť sa na problematiku vaginálnych pôrodov po cisárskom reze optikou dostupných vedeckých údajov. (Výskumy, na ktoré sa odvolávam pochádzajú najmä z anglicky hovoriacich krajín.)

Vicki je licencovaná pôrodná asistentka, ktorá chodí k domácim pôrodom v amerických štátoch New Jersey a New York. Pracovala aj ako dula, školiteľka dúl a inštruktorka predpôrodnej prípravy pre budúce mamičky. Pôrodnú asistenciu najprv študovala na vysokej škole, potom pod priamym vedením inej pôrodnej asistentky v domácom aj klinickom prostredí. Tejto práci sa venuje už vyše 15 rokov. Záleží jej na zlepšení situácie v pôrodníctve a s týmto cieľom aktívne organizuje lokálne podujatia a kampane pre verejnosť. Poskytla rozhovor aj do knihy Pushed: The Painful Truth About Childbirth and Modern Maternity Care od Jennifer Block. Ja som jej veľmi vďačná za to, že ma sprevádzala pri domácom pôrode môjho druhého dieťaťa pred necelými dvoma rokmi.