Pôrodné príbehy (21)
Nikdy v minulosti by mi nenapadlo, že téma pôrodu a ženstva bude pre mňa taká podstatná, ako je to za posledné 3 roky.
Dnes som matkou sedemmesačného dievčatka. Viviánka sa narodila u nás doma za asistencie môjho partnera Miloša (26) a certifikovanej pôrodnej asistentky Petry. Od prvej doby pôrodnej ubehlo presne 21 hodín, kým naša dcérka vyšla na svetlo sveta. Bolo to najdlhších 21 hodín tvrdej práce, vďaka ktorým dnes nepoznám žiadnu prekážku, čo by som nebola schopná prekonať. Ako sa to všetko začalo?
Šťastena praje odvážnym - pôrodný príbeh z Liptovského Mikuláša
Napísala Adriana Kráľová
30. januára 2013 sa mi narodila dcérka Sofia Ema. Stala som sa dvojnásobnou matkou. Toto je môj pôrodný príbeh, za ktorým stálo veľa bojovnosti a odhodlania, vytrvalosti, asertivity, úcty k ženskosti, porozumenie sebe samej, veľa filozofie, úvah, hľadanie skutočného poznania, úsmev aj plač, láska, sviečky a nakoniec vizualizácia – kresba so synom, ako to celé dopadne. Hľadala som silu najskôr v sebe samej, potom v knihách od Odenta, Lucie Groverovej, v myšlienkach veľkých filozofov a tiež na konferencii pani Štromerovej. Veľmi mi pomohli kamarátky, ktoré ma sprevádzali celým tehotenstvom. Gabika Janovičová a Lucka Nemašíková. Ďakujem im a tiež ostatným poradkyniam pri dojčení, ktoré ma podporovali počas tehotenstva.
Keď spätne uvažujem o svojom tehotenstve a Alexkovom pôrode, vidím jasnú súvislosť medzi tým, čo som si vysnívala a čo sa skutočne stalo. Želala som si pekné, bezproblémové tehotenstvo a ešte krajší pôrod. Často som sledovala videá žien rodiacich metódou Hypnopôrod a obdivovala ich pokoj. Tie ženy nekričali, mali mierny výraz v tvári a sústredený dych . Bábätká sa rodili akoby bez bolesti :) Takto som si to vysnívala aj ja. A nakoniec sa mi to aj splnilo :) Ale po poriadku...
Ako poznamenal manžel, môj pôrod netrval 2 hodiny, ale celých 9 mesiacov. Odkedy som sa dozvedela, že som tehotná, začala moja príprava naň. Chcela som, aby to tentokrát bolo iné, prirodzené a bez zbytočných zásahov. Po prvom pôrode som sa krôčik po krôčiku dostávala k informáciám a celá zdesená som zisťovala, o čo všetko som prišla a o čo všetko som pripravila svoje dieťa. Keďže bezprostredne po pôrode neboli podporené moje materské a rodičovské kompetencie, veľmi som sa bála prvú noc ostať so svojou dcérou sama. Bála som sa, že nebudem schopná sa o ňu postarať. Bohužiaľ to bolo typické správanie sa matiek, ktoré prežili medikamentózny pôrod. Dúfam, že mi raz moja dcéra odpustí a hlavne dúfam, že raz odpustím aj sama sebe. Mala som pocit, že druhým pôrodom vyliečim ten prvý.
Život je krásny. Krásny zrod života je len začiatkom. Ďakujem.
Pred prvým pôrodom som sa vôbec nebála. Verila som si natoľko, že ma ani nenapadlo nejako viac si zisťovať, ako to pri pôrodoch chodí, čomu sa treba vyvarovať, aké majú ktoré nemocnice praktiky.
Počas prvého tehotenstva mi môj gynekológ rozprával, ako niektoré mamičky hazardujú a rodia doma. Veď to je také riziko, treba byť v pôrodnici, tam predsa vedia, čo a ako, odrodili veľa detí, tak hádam odrodia aj mňa. Lenže ono to bola dosť zlá skúsenosť. Samý zelený plášť, intimita žiadna, veď tam je to ako na bežiacom páse, my sme tam jedna z mnohých, i keď pre mňa to bola výnimočná skúsenosť. Keďže som sa zľakla hneď, ako som tam prišla, kontrakcie prestali, vyšetrovali ma hádam všetci. Keďže to podľa nich nepostupovalo, ako malo, tak mi rozťahovali krčok maternice, pustili plodovú vodu. Nik sa ma na nič nepýtal, ledva mi odpovedali, keď som sa pýtala ja, čo mi robia. Akoby to telo zrazu nepatrilo mne. Na pôrodnej sále som bola 7 hodín v strašných bolestiach, bolo to hrozné. Mala som pocit, že puknem, zomriem a nik mi nepomohol. Jarka sa narodila nakoniec spontánne, s nástrihom, týždeň som nemohla sedieť. A hlavne, hneď ju zobrali a priniesli na 10 sekúnd v plienke a potom až na druhý deň ráno. Bola som taká vyčerpaná, že mi ani nenapadlo, že si ju mám pýtať, aby sme boli stále spolu.
Naše druhé dieťatko sme neplánovali a to, že som tehotná, nás prekvapilo v životnej fáze plnej starostí a neistôt. Keďže ale veríme, že dušička si sama vyberá svojich rodičov a čas príchodu, brali sme jej príchod ako veľký dar a znamenie, že máme počkať so sťahovaním a že musíme byť ako rodina spolu...
Môj synček sa narodil v malom vidieckom mestečku Chaumont v miestnej štátnej nemocnici. Jeho príchod na svet bol pre mňa silným pozitívnym a jedinečným zážitkom. Narodil sa v pokoji a radostnej atmosfére. Pôrod môjho synčeka prirodzeným spôsobom je pre mňa devízou do ďalšieho života. Cítim sa ako silná a hrdá žena.
